2. svetová vojna zanechala vážne následky na celé generácie. Spája sa s neuveriteľnými príbehmi odvahy, ale najmä to boli tragédie a zúfalstvo, čo sa týkalo bežných ľudí. Tých, čo nemali možnosť rozhodovať ani o vlastnom živote. Oslobodzovanie v II. svetovej vojne malo dve stránky. Čo oslobodili Američania, respektíve Spojenci, to zostalo slobodné a otvorené svetu. Všetko, čo oslobodil Sovietsky zväz a priestor, kam zakázal Stalin vstúpiť Američanom (dosť „drzosti“ bolo, že si dovolili Američania oslobodiť časť Českej republiky), nebol na celé desaťročia v skutočnosti vôbec oslobodení, ale vhodený do celkom inej diktatúry neslobody, zatvorených hraníc, prikázaného jediného politického názory a odovzdať ste museli majetok, ak ste nejaký mali. Dodnes mnohí Slováci považujú toto obdobie za najlepšie.
Predovšetkým vtedy, ak sa ich netýkalo zhabanie majetku, vykonštruované procesy, alebo nemali politické ambície, či nepotrebovali študovať, či vycestovať kamkoľvek za hranice. Oslobodzovanie samotné počas vojny, bolo niekde krvavé a inde pokojné. Niekedy to bolo len symbolické zabranie územia, kde už cudzia moc a agresia nemala mať silu, akási farba na mape a tam mal nastať pokoj a mier. Je ťažké si predstaviť, že aj miesta ako Dachau, čo bol prvý koncentračný tábor, mohli v určitom momente hovoriť o slobode a mieri. Každou hodinou tam zomierali desiatky ľudí, takže spojenci hrali o čas.
Dachau, prvý koncentračný tábor
Koncentračný tábor Dachau bol prvým nacistickým táborom, ktorý vznikol v roku 1933 neďaleko bavorského mesta Dachau. Pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov, no počas rokov sa stal jedným z najbrutálnejších symbolov nacistickej tyranie. Oslobodenie tohto tábora americkými jednotkami 29. apríla 1945 odhalilo svetu hrôzy, ktoré sa v ňom odohrávali.
Vojenský zásah a prvý pohľad na hrôzu
Keď americké jednotky 45. pešej divízie (vzápätí aj vojaci 42. divízie) dorazili k bránam Dachau, našli tam neznesiteľnú scénu. Hneď pri vstupe narazili na vlaky s desiatkami vagónov, ktoré obsahovali tisíce tiel väzňov, zomrelých na vyhladovanie a choroby počas transportov. Tábor bol preplnený väzňami, ktorí boli vyhladovaní, chorí a vyčerpaní. Pôvodne bol navrhnutý pre niekoľko tisíc ľudí, no ku koncu vojny v ňom bolo až 32 000 väzňov.
Prví vojaci, ktorí vstúpili do tábora, opisovali neznesiteľný zápach a šokujúce scény. V táborových barakoch našli stovky umierajúcich ľudí a pozostatky tých, ktorí zomreli len krátko pred ich príchodom. Tých, ktorí pece v krematóriách ešte nestihli spáliť na popol. Väzni boli tak slabí, že sotva mohli stáť na nohách, ale ich reakcie na osloboditeľov boli plné nádeje a vďačnosti. Americkí vojaci okamžite zabezpečili zdravotnú pomoc pre preživších. Táboroví dozorcovia, ktorí neunikli, boli zajatí a mnohí z nich boli na mieste popravení vojakmi, rozzúrenými z toho, čo videli. Nasledovalo systematické dokumentovanie tábora, ktoré malo slúžiť ako dôkaz nacistických zločinov. Jednou z fotografiek, ktoré Dachau dokumentovali, bola aj slávna Lee Miller.
Správy a fotografie z Dachau sa stali súčasťou procesu Norimberských tribunálov. Prežil však len zlomok väzňov, ktorí cez tábor prešli. Dachau sa stal synonymom utrpenia, keďže počas jeho existencie ním prešlo viac ako 200 000 ľudí z celej Európy a desiatky tisíc z nich tu prišli o život. Nebolo to pritom jediné miesto s podobným vybavením a účelom na hromadné zabíjanie ľudí. Boli ich ešte oveľa viac až po pobaltské krajiny.
Dachau dnes
Dachau je dnes pamätným miestom a múzeom, ktoré slúži na pripomienku obetí nacistického režimu. Návštevníci môžu vidieť zrekonštruované baraky, pôvodné plynové komory, krematórium a výstavy dokumentujúce históriu tábora. Pamätník je silným varovaním pred tým, kam môže viesť nenávisť, intolerancia a totalitárny režim.
Dachau tiež pripomína dôležitosť historickej pamäte. Každý rok sem prichádzajú tisíce ľudí z celého sveta, aby sa poučili z minulosti a uctili si pamiatku obetí. Oslobodenie tábora Dachau zostáva jednou z kľúčových udalostí, ktoré ukázali svetu krutosť nacistického režimu a pripomenuli hodnotu ľudskej dôstojnosti a slobody.
