Vydavateľstvá povinne posielajú knihy aj politikom. Zbytočne

Vydavateľstvá na Slovensku musia pri vydaní novej knihy povinne posielať výtlačky kníh aj do vybraných štátnych knižníc, vrátane tej, ktorá je prístupná našim poslancom. Vydavateľstvo na Slovensku, ktoré vydáva novú knihu, povinne musí oddeliť niekoľko výtlačkov ako „povinné“ a poslať ich na tieto miesta bez ohľadu na to, koľko ich stála výroba knihy, materiál a vypracovanie. Dalo by sa tak povedať, že mnohé poznatky, príbehy a knižné novinky tak majú možnosť vidieť aj naši zákonodarcovia.

Knižnica

Mohli by sme dúfať, že ak niečo zásadné zanedbali na základnej škole, dokážu to dohnať vďaka prístupu ku všetkým knihám, ktoré u nás vznikajú. Aktuálna politická garnitúra nám však dokazuje, že vzdelaním pohŕda, rovnako ako pohŕda poznatkami niekoľkých storočí a odborníkov. Využívajú síce technológie, internet, mobily, mikrovlnky, lieky a medicínsky pokrok, popierajú však mnohé objavy a poznatky, ktoré sa ich osobne netýkajú.

Dnes vzdelanie nemá ten pravý význam

Dnes sa vzdelaním pohŕda. Zo strany tých, ktorí sa po voľbách cítia medzi voličmi ako skutoční víťazi, aj zo strany vrcholných predstaviteľov vlády. Dokonca rezortov, ktoré nemôžu ani teoretizovať o dezinformáciách a konšpiračných teóriách. Ani v prípade, kedy chcú byť s veľkou vervou politikmi aj pre tých občanov, čo neveria vlastnému nosu medzi očami. Dezinformácie a konšpiračné teórie, pseudorelácie, alebo pokusy ovládnuť jediné štátne médium s dosahom vlády, dostávajú čoraz viac priestoru. Problémom je však aj niečo iné. Oveľa zásadnejšie.

Povinné výtlačky pri cenách kníh stoja nemalé peniaze už samotných drobných autorov. Autori k vydaniu svojich kníh nemajú bežne prístupnú pomoc, a fondy sú určené len pre tých, ktorí majú knihu hotovú v januári a sú v správny čas na správnom mieste. Takéto výtlačky sú nákladom. K tomu nijako neprispievajú k tomu, aby knihy zákonodarcovia aj čítali a vzdelávali sa. Nepodporujú otvorene žiadnym viditeľným projektom podporu vzdelávania a boja proti dezinformáciám. Neexistuje aktuálne žiaden veľký vládny projekt, ktorý by sa snažil prispieť k lepšej vzdelanosti v oblasti počítačovej gramotnosti a internetovej gramotnosti. Nevidíme žiaden projekt, ktorý by sa objavoval na školách, riadený a rozvíjaný tak, aby priniesol správne kritické myslenie. Neexistujú snahy o blokovanie, či obmedzovanie dosahu a sily niektorých nebezpečných médií. Nenávistné médiá a profily nemajú svoj postih.

Nekoná sa v zásadných veciach boja proti hrozbám a internetovej nenávisti. Tej, ktorá vládla internetu a celému reklamného svetu pred prezidentskou kampaňou a aj počas nej. Dnes byť vzdelaný znamená byť terčom výsmechu, alebo pochybností.  Knihy k tomu nemajú ako prispieť a nech už sa posiela do parlamentnej knižnice akákoľvek kniha, vrátane unikátnej knižky Stephena Hawkinga – Vesmír v orechovej škrupinke nezmení sa vôbec nič. Nemožno sa preto čudovať, že sa objavujú psychické problémy ľudí. Zničených bezradnosťou, medzinárodnou hanbou, alebo nenávistným útočením tých, ktorí sa po voľbách cítia ako tá „víťazná polovica“. Dezinformátori neschopní sa slušne a odborne vyjadrovať zastupujú Slovensko sa neboja pohŕdať poznatkami. Pritom stačí nazrieť do tých kníh, ktoré majú pod nosom.