Jazyk je zrkadlom kultúry a identity ľudí, ale jeho vývoj a rozmanitosť sú stále záhadou pre mnohých. Na ich správne pochopenie je neraz nutné siahnuť po historických udalostiach, pýtať sa historikov, antropológov, geografov, ba dokonca neraz aj politológov. Prečo sa niektoré jazyky vyvíjajú rýchlejšie a diverzifikujú sa do rôznych dialektov a nárečí, zatiaľ čo iné zostávajú stabilné a jednotné?
Rozdielnosť svetových jazykov a ich vývoja
Fenomén rozdielneho vývoja jazykov môže byť spojený s niekoľkými faktormi, vrátane geografického oddelenia komunít, kontaktu s inými kultúrami a dokonca aj sociálnych a ekonomických podmienok. Inak sa vyvýjal jazyk osamoteného ostrova v Tichom oceáne a inak v malej európskej krajine, ktorá bola obchodnou križovatkou a miestom stretu mnohých kultúr. Zatiaľ čo niektoré jazyky majú tendenciu sa vyvíjať a meniť pod vplyvom vonkajších faktorov, iné zostávajú konzervatívne a tradičné v dôsledku izolácie alebo stabilných spoločenských štruktúr. Rozvíja sa napríklad arabčina, ktorá obsahuje mnoho pojmov, aké sa za stáročia nezmenili. Z arabčiny pochádza mnoho slov, aké poznáme aj dnes. Sama sa pritom rozširuje a obohacuje o nové trendy.
Vplyv migrácie, obchodu a kolonizácie na jazykovú diverzitu je tiež veľmi významný. Historicky sa jazyky často miešali a absorbovali prvky z iných jazykových systémov, čo viedlo k vzniku nových dialektov, alebo zásadných zmien. Akonáhle bolo možné na rozsiahlejšom území zaistiť jednotné vzdelávanie, zavádzanie médií, školstva, rozhlasu a televízie, ľahšie sa dosahovala jednotnosť jazyka. Na Slovensku bolo do 2. svetovej vojny ešte stále badať odlšnosť regiónov, výrazné nárečia, slabú vzdelanosť a takmer žiadne šírenie médií. Aj preto si jednotlivé regióny nerozumeli a používali slová, aké inde už nepoznali. Niektoré jazyky sa udržiavali v izolácii a zachovali si svoju autentickú podobu, čo svedčí o ich odolnosti voči vonkajším vplyvom. Ide dodnes o regióny uzavreté na ostrovoch, v dolinách, alebo v kultúrnych ostrovoch. Takým boli napríklad Dolnozemskí Slováci, ktorí opustili v 18. storočí regióny Slovenska a presťahovali sa do Srbska. Títo SLováci v Srbsku žijú dodnes, zachovali si jazyk a aj také slová, ktoré pritom na domácom Slovensku celkom vymreli a zanikli.
Technologický pokrok zásadne mení jazyk
Technologický pokrok a globalizácia sú ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú rýchlosť jazykového vývoja. Internet a sociálne médiá umožnili rýchlu výmenu informácií a komunikáciu medzi ľuďmi z rôznych častí sveta, čo môže viesť k zmiešaniu jazykov a vzniku nových lingvistických trendov. Dnes poznáme množstvo slov, ktoré pred 10 rokmi neexistovali. Od niektorých slov, trendov a nových pojmov sa odvíjajú aj ďalšie výrazy. Z koronavírusu tak už poznáme odvodené pojmy ako napríklad „pandemické / pandemickosť“ alebo „prodipandemické opatrenia“, „vakcinácia“ a podobne, hoci známe boli aj predtým. Pre zmeny v globálnej spoločnosti sa však tieto pojmy stali bežnými a neexotickými. Bežnými sú dnes aj lajky, influenceri, insta, „siete“ s myslením na „sociálne siete“ a mnoho iného.
Zaujímavé je aj to, ako niektoré jazyky, ktoré kedysi boli dominantné, postupne strácajú na význame a sú nahradzované inými. Latinčina zanikla, ale význam si zachováva v odbornej sfére už od počiatku prvých vedných a rozvíjaných odborov. Tento jav môže byť dôsledkom politických zmien, kultúrnych trendov alebo jednoducho preferencií mladších generácií. Vymiera napríklad goralština, mnohé nárečia, a čoraz menej obyvateľov hovorí aj pôvodnými jazykmi Švajčiarska, baskitska, či ďalších.
Celkovo je jazyková rozmanitosť fascinujúcim a dynamickým javom, ktorý sa neustále mení a prispôsobuje sa meniacim sa podmienkam. Skúmanie tohto javu nám umožňuje lepšie porozumieť ľudskej komunikácii a evolúcii spoločnosti ako celku, čo robí túto tému nesmierne zaujímavou a relevantnou pre našu súčasnú dobu i do budúcnosti.
